Fosílne palivá
Fosílne palivo je nerastná surovina, ktorá vznikla v minulých geologických obdobiach. Išlo o proces dlhodobej premeny odumretých zvyškov rastlín a tiel živočíchov bez pôsobenia vzduchu.
Fosílne palivá sú rôznorodé látky – horľavé, plynné aj kvapalné produkty premeny organických látok. Medzi fosílne palivá patrí uhlie, ropa a zemný plyn. Kým ropa a zemný plyn vznikli počas miliónov rokov z pozostatkov živočíchov, uhlie vzniklo zo skamenených rastlín.
Fosílne palivá obsahujú vysoké percento uhlíka – predovšetkým uhlie, ropa a zemný plyn. Medzi najbežnejšie používané deriváty fosílnych palív radíme petrolej a propán. Môžu mať podobu prchavých látok s nízkym pomerom uhlíka k vodíku – metán, tiež sa vyskytujú v tekutom stave – benzín, alebo sú pevného skupenstva zložené skoro z čistého uhlíka – antracitové uhlie.
Paradoxom je, že hoci sú fosílne palivá pôvodom prírodné, patria k neobnoviteľných zdrojom energie. Dôvodom je mnohoročný proces, počas ktorého vznikali a to, že sú využívané podstatne rýchlejšie, než sa stihnú vytvoriť nové fosílne palivá.
Používanie fosílnych palív
Používanie fosílnych palív je veľmi rozšírené a vyvoláva veľa otázok vzhľadom k ochrane životného prostredia. Keďže spaľovanie fosílnych palív vyprodukuje približne 21,3 miliardy ton oxidu uhličitého ročne, pričom sa odhaduje, že prírodné procesy sú schopné absorbovať sotva polovicu z tohto množstva, každoročne narastá množstvo atmosférického oxidu uhličitého o 10,65 miliardy ton. Oxid uhličitý patrí medzi skleníkové plyny, ktoré zvyšujú radiačné pôsobenie a prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Riešením je hľadanie takých obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by boli zamerané na zníženie produkcie skleníkových plynov.
Energia z fosílnych palív
V súčasnosti sa fosílne palivá využívajú prednostne na výrobu tepla , elektriny a na pohon motorových vozidiel. Ich výhodou je, že premena na využiteľnú formu energie je pomerne jednoduchá a cenovo dostupná. Nevýhodou fosílnych palív je, že patria k neobnoviteľným zdrojom a rýchlo sa míňajú. V neposlednom rade sa pri ich spaľovaní uvoľňujú do ovzdušia znečisťujúce látky a skleníkové plyny, takže je tendencia nahradiť ich ekologickejšími alternatívami.
Na výrobu elektriny z fosílnych palív slúži tepelná elektráreň. Funguje na princípe spaľovania uhlia, plynu a zvyškov po destilácii ropy (tzv. mazut) v parnom kotle. Spaliny následne ohrievajú vodu , ktorá sa vyparuje. Para roztáča turbínu a tá poháňa elektrický generátor. Teplo, ktoré vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe elektrickej energie, možno použiť na vykurovanie. V takom prípade ide o kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Na území Slovenska sa nachádzajú ložiská mnohých energetických surovín – antracit, zemný plyn, uhlie, lignit a iné. V slovenskom priemysle sa však využívajú iba ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Tepelná elektráreň Vojany je naša najväčšia elektráreň na fosílne palivá. Nachádza sa v okrese Michalovce. Palivom pre túto elektráreň je predovšetkým čierne uhlie, ktoré k nám dovážame.